Významné životné jubileum

Doc. PaedDr. Ludvika EDELSBERGERA, CSc.

 

Čas je neúprosný stále má naponáhlo, dni striedajú mesiace a roky, človek v svojej náhlivosti často si to ani neuvedomuje, až mu to niekto pripomenie. Preto si pokladáme za povinnosť pozastaviť sa pri špeciálnopedagogickej osobnosti, ktorá v uplynulom storočí budovala teoretickú základňu mladého československého vedného odboru defektológie, resp. špeciálnej pedagogiky.

Aj na Slovensku vyrástlo niekoľko špeciálnopedagogických generácií (medzi nimi aj špičkových odborníkov), ktorých odrazovým môstikom pri štúdiu boli prvé skriptá  Speciální pedagogika defektologická (Edelsberger, Pajdlhauser, Štejgerle), ktorými sa zároveň náš jubilant dostál aj do povedomia slovenských študentov.

Doc. Edelsberger sa narodil 6. októbra 1926 v učiteľskej rodine v Ostrave – Michálkoviciach. V Ostrave strávil svoje roky mladosti ako študent,  ale počas druhej svetovej vojny, keď českí študenti nemohli študovať ani na stredných školách, aj ako robotník v železničnom depe v Ostrave. Nemecká okupácia a roky vojny formovali mladosť a neskôr i jeho život.

Po vojne dokončil stredoškolské štúdium na gymnáziu v Ostrave a nastúpil na vysokoškolské štúdium v Prahe. Najprv na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej, no neskôr, pravdepodobne pod vplyvom  rodinnej učiteľskej tradície prestúpil na Pedagogickú fakultu. Už počas študentských rokov sa prejavil uňho záujem o teoretické problémy študovaného odboru (defektológie) čoho dôkazom je aj skutočnosť, že  od roku 1948 pôsobil na katedre ako pomocná vedecká sila a po ukončení štúdia roku 1949 ako asistent prof. Sováka (dlhé roky jediného profesora špeciálnej pedagogiky v ČSSR).

Vedecké a pedagogické pôsobenie L. Edelsbergera sa nám javí ako priamočiare, kedy postupne prechádza na katedre prof. Sováka funkciami pomocnej vedeckej sily, asistenta a odborného asistenta, vždy po boku svojho vysokováženého profesora Sováka. Vplyv prof. Sováka na L. Edelsbergera sa prejavil aj v jeho záujme o logopédiu, pretože istý čas pôsobil aj v Logopedickom ústave hlavného mesta Prahy. Ako jeden z pedagogických a špeciálnopedagogických odborníkov v období 70. rokov minulého storočia pôsobil vo funkcii vedeckého pracovníka v Ústrednom ústave pre vzdelávanie pedagogických pracovníkov v Prahe. Posledným pracoviskom doc. Edelsbergera, CSc., pred odchodom do dôchodku (roku 1986)  bola Univerzita Palackého v Olomouci, kde od roku 1978 viedol Katedru špeciálnej pedagogiky.

Spomínané pracoviská vytvárali dostatočný priestor na odborný a vedecký rast L. Edelsbergera. Z pôvodne úzko logopedicky zameraného záujmu postupne prechádza na odborné a vedecké riešenie všeobecných metodologických a historiografických problémov v oblasti špeciálnej pedagogiky.  V chronologickom slede sa pokúsime poukázať len na tie najdôležitejšie, resp. na tie, ktoré sa viažu na rozvíjanie vzájomných česko – slovenských vzťahov v špeciálnej pedagogike.

Už v roku 1949, odkedy sa každoročne organizovali celoštátne kurzy a semináre pre učiteľov špeciálnych škôl, sa stretávame na prvom takomto podujatí v Levoči s L. Edelsbergerom, neskôr v Ivančiciach, v Liberci, v Kroměříži, v Kremnici, v Znojme a nakoniec r. 1955 v Prahe. Ďalšími celoštátnymi podujatiami, na ktorých sa aktívne zúčastňoval L.Edelsberger boli celoštátne logopedické konferencie a semináre. Nadviazal spoluprácu aj s významným slovenským logopédom (zakladateľom Slov.logopedickej spoločnosti) doc. Liškom. Veľmi úzke boli pracovné kontakty doc. Edelsbergera s našimi poprednými špeciálnopedagogickými odbornými pracovníkmi ako V. Gaňom, V. Predmerským, G. Rehušom, M. Gažim a mnohými riaditeľmi špeciálnopedagogických zariadení (riad. Slaninka, Sabadoš, Schmidtberger a ďalší).

Z historického aspektu československej špeciálnej pedagogiky boli významné medzinárodné sympóziá a konferencie, ktoré sa aj vďaka rečovým znalostiam doc. Edelsbergera nezaobišli bez neho. Boli to roky, kedy sa hľadali možnosti užšej spolupráce a kooperácie v metodologických, ale i praktických otázkach v oblasti starostlivosti o postihnutých s aspektom na dané osobitosti jednotlivých krajín a regiónov. Takýto zámer mali: I. celoštátna defektologická konferencia s medzinárodnou účasťou (1957 v Prahe); Sympózium defektologických pracovníkov (1962 v Prahe); Sympózium UNESCO (1972 v Bratislave), Sympózium (1977 v Karlových Varoch) a ďalšie. Svojou aktívnou účasťou na týchto podujatiach sa  doc. Edelsberger stál známou osobnosťou v oblasti defektológie (špeciálnej pedagogiky) v Maďarsku (spolupráca s G. Bárczim), v Nemecku (spolupráca s prof. Beckerom), v Lipsku, Drážďanoch, v Moskve, vo Varšave a inde. Jeho prednášky a vystúpenia boli publikované v domácich a zahraničných odborných periodikách.

Náš príspevok nám nedáva priestor na to, aby sme spomenuli všetky aktivity doc. Edelsbergera a rovnako ani jeho rozsiahlu publikačnú činnosť. Stručne môžeme načrtnúť štyri teoreticky spracované oblasti, ktoré zásadným spôsobom formovali vývin českej a slovenskej špeciálnej pedagogiky.

Prvá oblasť bola ovplyvnená prvým odborom defektológie a špeciálnej pedagogiky logopédiou. V 50. rokoch  minulého storočia totižto logopédia  v plnom rozsahu prezentovala vedeckú disciplínu defektológie ako napr. štúdia Logopedie jako vědní úsek defektologie ( 1956).  

Do druhej oblasti môžeme zahrnúť už práce zaoberajúce sa teóriou špeciálnej pedagogiky ako napr. metodologická štúdia Defektologie v soustavě věd ( 1965).

V tretej oblasti nachádzame štúdie z oblasti prípravy špeciálnych pedagógov. Tu nachádzame koncepcie tvorené spolu s prof. Kábelem, o vysokoškolskom a ďalšom vzdelávaní špeciálnych pedagógov,  ktoré vychádzali aj v anglickej verzii (The Concept of the Further Education of Special Teacher).

Štvrtá oblasť  je podľa  prof. Kábeleho pokladaná za najcennejšiu, pretože sa v nej L. Edelsberger predstavuje ako historik par excellence. V nich analyzuje a porovnáva koncepcie, názory a historické skutočnosti z vývoja odboru špeciálnej pedagogiky, ale i prínos jednotlivých významných pracovníkov v tomto vývoji (ako napr Chlup,  Čáda,  Sovák,  Zeman,  Herfort, Mauerm, Gaňo, Kábele a ďalší). Tieto práce majú v histórii špeciálnej pedagogiky hodnotu nielen faktografickú ale i metodologickú.

Teoretické, pedagogické a celospoločensky významné pôsobenie doc. Edelsbergera bolo ocenené aj množstvom vyznamenaní.

Dlhoročný úprimný vzťah doc. Edelsberger, CSc. k Slovensku vyjadril vo svojej autobiografii, kde píše: „Slovensko sa stalo mojim osudom“.

Toto vyznanie si vysoko vážime a želáme nášmu jubilantovi v mene všetkých slovenských špeciálnych pedagógov, aby ho prekrásna kremnická príroda  aj naďalej obdarúvala zdravím, pohodou, tvorivou energiou, šťastím a láskou  v kruhu svojich najbližších.